Dom pod svahom, kde sa čas nezastavil
Dom rodiny Kuciakovcov stojí na svahu, obklopený záhradou a pokojom vidieka. Všetko pôsobí obyčajne – sliepky, pes z útulku, potok zurčiaci popri cestičke.
Za stenami sivého domu sa však odohráva príbeh, ktorý Slovensko nezabudne. Zo stien kuchyne hľadia ocenenia a fotografie ich syna. Pripomínajú, že za mediálnymi titulmi sú konkrétni ľudia a nenahraditeľná strata.
Rozhovor sa spočiatku točí okolo vnúčat, mladosti či spomienok na stavbu priehrady Gabčíkovo. Úsmev sa však rýchlo vytratí, keď príde reč na február a výročie vraždy.
„Neprestaneme o tom hovoriť“
Po ôsmich rokoch a dvoch procesoch rodina stále čaká na konečné rozhodnutie. Začína sa tretí súdny proces.
„Sme unavení, ale povedali sme si, že to potiahneme do konca,“ zaznieva od Jozefa Kuciaka.
Každý rok sa blíži február a s ním aj výročie tragédie. No ako hovoria rodičia, bolesť nemá dátum. Na cintorín chodia pravidelne – spomienka je každodenná, nie len výročná.
Výroky politikov? „Úplne cez čiaru“
článek pokračuje na další stránce…