Hlaváček často spomínal na blízke priateľstvo s Jozefom Kronerom, ktorý bol preňho nielen kolegom, ale aj životným vzorom. Spájal ich nielen herecký svet, ale aj láska k prírode a rybolovu.
Životné skúšky a ocenenia
Hoci sa neskôr stal uznávaným umelcom, jeho cesta nebola jednoduchá. V roku 1957 bol odsúdený na jeden rok väzenia za poburovanie proti republike. Po prepustení pracoval ako vodič parného valca, no čoskoro dostal príležitosť v divadle, ktorá odštartovala jeho bohatú umeleckú kariéru.
Za svoje zásluhy získal 20. februára 2004 Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa, ktorý mu udelil Rudolf Schuster.
Rodina a súkromie
Okrem umenia mal Hlaváček rád aj kuchyňu a remeslá – bol známy ako výborný kuchár a zručný majster. Bol otcom dvoch synov, Olda a Iva, a pyšným dedkom i pradedkom.