Sedemnásť rokov pôsobil ako profesor, ktorý svojou tvorivosťou a nadhľadom ovplyvnil celé generácie mladých umelcov. Jeho výstava „Veľká retrospektíva“ v Slovenskej národnej galérii v roku 2002 patrí k najzásadnejším umeleckým udalostiam posledných desaťročí.
Uznanie aj za oceánom
Ten istý rok sa stal jedným z piatich slovenských autorov, ktorí mali možnosť predstaviť svoje diela v priestoroch Svetovej banky vo Washingtone. Veľkoplošné papierové inštalácie sa stali súčasťou architektúry budovy takmer na dva roky. Po skončení výstavy si Svetová banka umelecké diela ponechala a dodnes sú súčasťou jej stálych zbierok.
V roku 2011 mu bola udelená Cena Nadácie Tatra Banky za výtvarné umenie – ďalšie z mnohých ocenení, ktoré podčiarkli jeho význam a tvorivý odkaz.
Odišiel umelec, zostal majster
Správa o jeho úmrtí zasiahla nielen umeleckú komunitu, ale aj jeho bývalých študentov a priateľov. Mnohí z nich na sociálnych sieťach zdieľali dojímavé odkazy. „Odišiel majster, ktorý bude chýbať,“ napísal Braňo. A Milan doplnil: „Vlado, v našich rozhovoroch budeme určite pokračovať.“
Odkaz Vladimíra Popoviča žije v dielach, ktoré zmenili tvár slovenského výtvarného umenia, a v srdciach ľudí, ktorých ovplyvnil svojou tvorbou, múdrosťou a ľudskosťou.